Tuesday, September 5, 2023

DIAK LIU LAKON OSAN DUQUE LAKON ITA NIA PATRIA


 Liafuan Ne'e hatete husi  Prezidente Conselho Combatentes Libertasaun Nacional CCLN Município Manufahi ,TOBIAS AMARAL MAGNO " MAKSAKUR"  wainhira halo Reflesaun iha Parque Don Boa Ventura,Luak- Manufahi hodi komemora loron Konsulta Popular 30 Agusto 1999 - 2023 ba dala 24, Ne'ebe iha altura Ne'eba Sr. TOBIAS AMARAL MAGNO " MAKSAKUR " nudar sub região  1912 iha tempo resistensia Ne'ebe iha komemorasaun 24 anos Konsulta Popular Ne'e   Prezidente CCLN  Município Manufahi Ne'e Haktuir Kona ba papel, existensia, no involvementu iha luta ba Ukun rásik -an nian.

Tuir Mai iha reflesaun Ne'e, prezidente CCLN Município Manufahi TOBIAS AMARAL MAGNO" MAKSAKUR " Haktuir :

Sub Região 1912 ho  Nia Strutura tô iha selkom ho seksaun Sira inklui Strutura zona 20 Agusto same,Kaixa  iha 4 ho strurura iha suku 8 neebe Ita tau  Nureb 8,Kaixa Alas iha Aituha neebe hanaran zona 8 de marsu,  iha Nureb 5,Kaixa iha Turisskai Mak MAULERO, SAMA LETE Ne’ebé hanaran 25 Abril, iha Nureb 11,Kaixa iha Fatuberliu Ne’e iha Alalek neebe hanaran zona 20 de Maiô nureb 14,neebe agora tuir lei  transforma ba 5 deit, Maibe Nudar ema resistência rekonhese Nafatin iha Fatuberliu iha Nureb 14,seksaun Sira iha seksaun Joventude no OPMT no seluk Tan.

Papel husi nureb nian Mak atu organiza no atu halo agitasaun política ba ukun rásik an nomos rekolha kontribuisaun husi membros sira hodi ba hatama iha kaixa postal 4 Ne’ebé iha sub região 1912,Nomos kada nureb sira iha estafeta ida ho Nia tarefas lori sasan kontribuisaun husi Suku ba to iha kaixa postal hafoin estafeta husi kaixa postal Mak kontinua Lori to ba iha FALINTIL sira.

Kaixa nee hanesan Fatin Halibur kontribuisaun husi membros Sira, hafoin Haruka estafeta husi kaixa postal Lori ba komando,papel estafeta iha rua,ida wanhira FALINTIL Sira iha manufahi halo operasaun MAKAS Sira sai tiha ba fatin seluk,Mak Ita kanaliza sasan kontribuisaun Sira ba iha kaixa sentral iha Dili, Ne’ebé liderado husi TOLODA ALVES, Radio Timor no Vandame Mak hodi KONTINUA Sira fo ba Região 1,2,3 Ka 4 nee Ita la hatene ona, núnee mos quando FALINTIL konsentra mai fali manufahi Mak Sira iha kaixa sentral pasa fali Informasaun Mai sub região katak FALINTIL ba iha areia Ne’eba ona, Núnee husi sub região fo Hatene ba responsável kaixa hirak nee atu ba hare ponto de encontro, ponto de encontro nee karik FALINTIL mai tau Hela sinal ruma iha neeba ona Mak Ita bele hasoru malu.rua estafeta nee halo ligasaun ho Komando no mos halo ligasaun entre nureb ida ba nureb seluk ho lori sasan ba kaixa postal.

Nureb iha Same,iha Nureb 8 Ne’ebé Maun RIAK Mak tau uluk Nukleu Ida iha Daisua Ne’ebé Ita hanaran Nureb B1 toma Konta husi Luís  BERE,maun RIAK ba iha Tutuluru tau Fali Nukleu Ida iha Ne'eba, Ne’ebé  sub região hanaran B2, núnee nudar  sub Região Tobias Amaral Magno “ MAKSAKUR” aumenta Tan Nureb B3 to B8, Ne’ebé husi nee organiza Ema husi Loron ba loron,tinan ba tinan,Ita metin no ema komesa aumenta,no strurura nee existe no lao to iha 1998, Ne’ebé iha tinan nee iha mudansa husi CNRM ba CNRT,hafoin iha tinan 1999 Ita Tama ba konsulta Popular iha 30 agusto 1999.

Hodi nunee nudar sub região, MAKSAKUR mos sai hanesan testemunha ba dewan solidaritas Pemuda Pelajar Timor Leste ( DSMPT) iha Manufahi, Ne’ebé altura Ne’e halo mimbar la Lao Mesak Maibe hamutuk ho responsável Sira,neebe lidera husi Hau ( MAKSAKUR ) hodi fo apóio neebe primeiro Sira Mai laiha konhesemento ho Strutura resistensia Mak Ami trava laiha ema Ida la Tama iha kampu,mais depois Irmão Antônio Alves “ LABOOK “, irmão Manual Henrique “ LATULI “irmao  Saturnino ba hasoru Hau ( MAKSAKUR) iha kalan, núnee kalan nee Hau ( MAKSAKUR ) hasai kedas sirkular Ida ba responsável Nureb Sira atu Haruka jovem Sira mai partisipa,no tuir ordem Komando responsável sira labele Tama Tamba Ita la Hatene Aban ka bainrua Ita Ukun an hodi Nunee Ita dudu deit joven Sira Mak tama.

Depois mimbar Husi DSMPT iha Same Remata, hakat Fali ba Alas,iha Alas Ema la FO Fatin hodi halo mimbar bebas iha neeba,depois de Hau ( Maksakur ) hetan tiha Informasaun nee,Hau ( Maksakur) ba Alas Iha kalan,ba iha Saudoso  responsável Vicente “ SIKAT SELUK “ Nia Uma no nia hatete katak iha Alas Ema la fo Fatin hodi halo mimbar bebas, núnee Hau ( MAKSAKUR ) hanesan responsável indika Ita boot Nia fatin atu Sira Mai Hela iha nee,i nia mos simu, Hau ( Maksakur ) hatete dewan solidaritas Sira Mai koalia née koalia ba ukun rásik an Nunee Hanesan responsável tengki iha responsabilidade ba konsekuensi saída deit mak akontese Ita Pronto simu hodi ikus mai mimbar bebas nee halo dunik iha Ne’eba.

Husi parte responsável Sira iha difikuldades laiha Osan,laiha hahan, entaun hela iha neeba atu Han saída ? 

Uluk iha Frente Klandestina,Hau ( Maksakur ) Hanesan secretaria zona iha Ne’eba,Hau ( Maksakur) halo buat Ida Kouta nee,fulan ida,ema ida 2500 rupiah,kada Ema Resistência Sira Tama hanesan Ne’e, entaun Osan Ne’e koase hetan 50.000 Rupiah, núnee Ami buka karau Ida sosa tiha,maibe fos laiha, entaun Hau ( Maksakur ) ba hasoru malu ho Amu CORNELIO,Hau ( Maksakur ) hatete nunee,amu ami Mai atu sosa fos fo Jovem Sira hodi halo mimbar bebas nee, entaun amu dehan Hanesan nee,joven Sira Mai nee,koalia ba dereitus humanus,lolos Ne’e,ema Alas Sira nee, funsionario,polisi no tentara sira nee fo apoio,para aban bainrua hetan ukun an Sira mos goza, núnee Amu CORNELIO dehan Hau fo 50 kg hodi ba fo han mahasiswa siswa Sira nee.

Hau( Maksakur ) uluk funsionario,guru SD,golongan 2,Osan simu Osan besik juta Ida no iha motor ida,iha tempo neeba iha Alas guru ( profesores ) Sira Hau domina,iha ida Rua Mak lakohi ukun an,sira hatetee ba Hau hanesan Ne’e :

“inimigo Ka bapak sira hetan sa ita kal Ema pecat”

Hau ( Maksakur) dehan ita hakarak luta ba ukun an Mak konsekuensi saída deit pecat ou mate Ita Pronto simu,Diak Liu lakon Osan duque lakon ita nia patria,Tamba osan nee hafurak ita Nia an deit Diak Liu Ita luta ba ukun an hodi hafurak Ema hotu.

Iha 1999 United Mission East Timor ( UNAMET ) tun iha Timor,ita prepara ba 30 Agusto 1999 Konsulta Popular,ihae Tempo nee irmão Adriano Côrte Real ho Nia gropu ida ba Sai komisi Pemungutan Suara ( KPS ) e Hau ( Maksakur ) nomeia husi komando nian, Região 3,hodi sai juru bicara “ portavos” ba pro indepensia nian no Assina Akta kampanye Ne’ebé hahu husi 20 Agusto to 27 Agustu 1999,iha 27 agusto UNAMET Sira bolu ba intrevista no Ema neebe Mak akompanha Hau ( Maksakur ) Mak alin Flabiano no Alin Patrocíno.

Iha intrevista Ne’e malae dehan nunee tuir portavos pró otonomi nian katak iha konsulta popular nee Sira Mak Menan Tamba Sira halo kampanye no povo sai hotu, pró indepensia lakon Tamba Sira la halo kampanye,no tuir malae dehan pro otonomi sei Menan ho 99% núnee Hau ( Maksakur ) hatan ba malae, defaktu los Duni Tamba Ami la halo kampanye Maibe Ami halo kampanye “dor to dor “no Ami Nia kampanye Ne’e hahu kedas husi proklamasaun Independensi Unilateral 28 novembro 1975 até agora,neebe iha 30 Agusto 1999,Ami Menan,no sei Menan ho porsentu 99,9%.

======

Sentru Informasaun Suku Rotuto

Che Arino Lara 82


TRATAMENTO LA HANESAN BA MALU TAMBA LEI MAK TAKA DALAN


Sub região 1912 iha Tempo Resistência no atual Prezidente Conselho Combatentes Libertasaun Nacional ( CCLN ) Municipo Manufahi, Tobias Amaral Magno " MAKSAKUR" hatete Liafuan nee iha âmbito reflesaun ba komemorasaun loron konsulta popular 30 Agusto 1999 - 2023 ba dala 24 iha Parque Don Boa Ventura, Luak-Manufahi.  

Hodi núnee Mak nudar responsável sub Região 1912 , Tobias Amaral Magno " MAKSAKUR " iha nia reflesaun Nia hatete katak ita funu 24 anos hodi hetan indepensia no ohin ( 30/08/2023) Ita kompleta 24 anos Ita Nia Ukun an, maibe sei  iha statmentu Balu dehan :

Veteranos unidade Ne’e mihis ona lá Hanesan iha funu 24 anos,Tamba Sá ?

Nunee MAKSAKUR salienta katak iha statmentu balu Ne'ebé Mak hodi hamihis unidade veteranos Sira nian Tamba :

1. FALINTIL Sira Balu dehan Ami Mak funu 24 anos

2. Imi Sira Moris nee Tamba tauk Ten, Sira ida mate Ne’e Mak berani.

3. FALINTIL Balu hatete Ami berani nee Mak iha ailaran Ida tauk Ten nee Mak Mai rende nee

4. Balu dehan Fali imi ba Han Supermi Ami la han supermi

5. Escola oan Sira neebe ba escola iha Indonésia Sira dehan Ami ba funu iha Soeharto Nia dapur,imi Sira iha Timor no vila laran nee ba subar iha neebe

6. Ema Sira aprova ba sai Veterano tratamento Mak lá Hanesan

7. Ema Sira Ne’ebé família mate Barak Maibe Nia dereitu  Mak Ida deit.

Hodi nunee, tuir Maksakur katak impaktu husi Lei, hahalok no linguazen Mak hamihis veterano Nia unidade, Exemplo registo 2009 Han tinan sanulu resin, Sira Balu simu tiha ona seluk sidauk simu,registo nee Mak la Hanesan Maibe luta nee hanesan,registo nee balu registo uluk no Balu registo tuir Balu hetan Balu fali hein hein to mate lakon tiha Deit la hetan buat ida, nunee nudar sub Região ida iha sentimento klean ba ida Ne’e, Atu halo tratamento Hanesan ba ema hotu Maibe lei Ne’e Mak Taka dalan ba malu.

Hodi nunee sub Região Ne'e mos Haktuir Kona ba kausa husi  Levantamento Alas - Weberek Ne'ebé afeta ba jovem no responsável Sira iha Manufahi ba hotu Dili

"Ami ba hotu iha Dili hamutuk ema 1122 Ne’ebé iha Dili,ami mukit ba buat hot hotu,ba Hela tuir familia,ba hela tuir kolega Resistência Sira,no Sira Mak fo Han Ami.

Altura Ne’e,Maun RIAK iha hela ailaran,tun mai lori osan fo ba ami tamba ami susar Teb tebes, laiha maluk ida atu mai tau matan,ikus mai ami fila mai iha same iha 27 Júlio, wanhira ami to iha Same, Ami para iha merkadu, Muspida sira hatete Mai Ami” imi mai nee tengki kumpri ordem Muspida nian”. Nunee Hau  hatan ami sei lá tuir ordem Muspida maibe Ami só tuir deit ordem Xanana Gusmão,nunee sira lori Ami ba Han iha Holarua no fila husi Holarua Sira Haruka Ami ba Toba iha sira Nia Fatin Maibe Hau  hapara kareta Sira hotu hodi dehan ba malu ita ba Toba iha igreja" MAKSAKUR Haktuir. 

Responsável sub região Ne'e Mos Haktuir Tan katak Iha tempo nee saudoso Domingos Sávio Mak Akompanha Nia  lori ba hatudu ba bapak Sira katak sira Nia kordenador Mak Ne'e.

Tempo Ne’e hau ( Maksakur ) Mak kordenador ba gropu oan nee, Ami mai ho kareta 15 : rua ba Alas,turiskai kareta 5 Restu nee iha Same.

=======

Sentru Informasaun suku Rotuto

Che Arino Lara 82


Sunday, September 3, 2023

LABELE HARE BA PARTIDU MAIBE DIAK LIU HILI EMA NEEBE DIAK HODI SERVI MANUFAHI

 

Liafuan nee hatoo husi Prezidente Conselho  Combatentes Libertasaun Nasional, VIDAL DE JESUS " RIAK LEMAN " iha Parque Don Boa Ventura,Luak- Manufahi,wanhira halo reflesaun ba selebrasaun Loron Konsulta Popular 30 agusto 1999 - 2023 ba Dala 24.

Intervensaun husi veterano  RIAK LEMAN katak Manufahi governo fo sai sei hari uluk Câmara municipal,Núnee tuir veterano nee,Nia hare katak manufahi nee matenek lubuk Ida,doutor mos iha,lá dotor mos iha, Manufahi iha Ema potente lubuk Ida,Maibe quando to câmara municipal  RIAK LEMAN husu ba partido Sira lábele hare ba partidu,Maibe hare ba ema Ne’ebé Mak Ukun Diak Mak Hodi hili, se hare ba partidu Mak maufehuk Ida Ita tau ba komanda Rai nee Mak Ita Tama hotu Rai kuak.

Nunee tuir Prezidente CCLN  RIAK LEMAN katak   Ita Rai Hela Ita Nia partidu,Aban bairua Ita sei Tama iha elisaun câmara municipal hodi hili Ita Nia prezidente Camara municipal e sei iha mos Asembelia câmara municipal nian neebe husu ba hot hotu lábele hare ba partidu,se hare ba partidu Mak dezenvolvemento iha Rai Manufahi nee susar,Tamba nee tuir RIAK LEMAN Hanesan veterano, prezidente Conselho Veterano hakarak apela ba hot hotu diak Liu hili ema Ne’ebé Mak Diak, para bele halo buat ruma ba manufahi.

iha biban nee, Aman Veterano nee mos haktuir  Kona ba  Mumentu atu tau Administrador iha Manufahi, Nia dehan Kompanero Arantes Mak Nafatin Administrador:

" Hau rásik telefoni ba Fidélis e koalia ho Maun Ruak para tau Arantes Mak kontinua Administrador"

Nunee mos veterano nee,hatutan Tan katak husi partido  político Ita Nia Maun ou bou Adriano  Côrte Real koalia ho Dr. Marie ho katuas Lo-Ulo, atu tau Nafatin Arantes ba administrador Tamba Manufahi la hamlaha partidu Ida, maibe hamlaha Mak hahan,estrada,eletricidade no seluk Tan Mak Ami presiza.

"Ita hakarak Ema neebe halo kordenasaun nee Diak,rona malu,husu malu,fo Hanoin ba malu para Ita bele halo buat ruma ba povo Manufahi no importante  transparansia no iha inisiativa" tenik aman veterano nee.

=======

Sentru Informasaun Suku Rotutu 

Che Arino Lara 82

funu nee povo ninian,Maibe funu nee Tengki Liu husi komando da luta ida,funu nee Tengki Liu husi organizasaun ida,Mak Ita bele vota ba ukun rásik an,

 

Lia fuan nee hatoo husi Prezidente Conselho Nacional Combatentes Libertasaun Nasional  Aman Vidal De Jesus " Riak Léman " iha luak Manufahi wanhira halo reflesaun ba selebrasaun Loron Konsulta Popular 30 agusto 1999 - 2023 ba Dala 24 .

Iha reflesaun nee aman veterano Riak leman haktuir Kona ba istoria Ne'ebé Lori povo hodi Mai to iha konsulta popular 30 Agusto 1999.

Núnee estória Ne'ebé haktuir husi Aman veterano Riak Léman nudar meus reflesaun hodi kuda eaperitu nasionalisme no patriotismo iha manufahi oan Sira atu bele komprende,hatene no ba nati tuir.

Estória reflesaun neebe konta husi aman veterano Riak leman Mak Núnee:

Iha 1999 Hau ( Riak Léman ) Representa FALINTIL iha KPS,Greja katolika mos iha Neeba,otonomista nia representante Mos iha Neeba,husi resistência nian Mak Mauhonu,mauhodu no Hau ( Riak leman ) mos iha Neeba, Situasaun depois de konsulta popular Ka votasaun  molok fo rezultado iha 4 de setembro 1999, uma  Barak milisia Sira sunu,populasaun lubuk Ida Indonesia Oho, cidade Dili sai cidade sincas,uma Hot hotu motuk,iha momento nee, Situasaun difícil, Hau ( Riak Léman ) hanoin katak iha alaran tiru malu ho inimigo lá defisil Maibe mumentu Tama iha KPS nee defisil Ne’ebé Ita hatudu Ita Nia isin lolon tomak ba inimigo,Núnee inimigo bele Hatene katak o  Riak oan nee Mak née, Ita buka iha ailaran Ita la hetan.

Molok atu to 30 agusto 1999,Ita Liu situasaun 3,: baze de apoio,rahun setor hot hotu monu tu tuir Malu,ikus Liu Mak Matebian,membro komite central FRETILIN,matenek bo-bot Sira, Komandante di-diak Sira mohu ba Raí ida nee,sorte Diak Maun bot Xanana sei Moris,baze de apoio Rahun,Tama fali iha bolsu da resistência,tinan Rua iha bolsu da resistência,ligasaun laiha, komonikasaun laiha,Ita dehan katak funu kal lakon tiha ona,iha setor frenteira soul,iha Komandante Feras no grupo oan ida Mak iha Neeba,iha kilat 27 Ema 70,iha sentro soul Ami( Riak leman ) iha Kablaki Ne’eba, Ne’ebé HO kilat 40 resin,Ema 100,iha Frenteira Norte Komandante Samba Sira Mak iha neeba,sentru norte mamuk manu fuik Mak Lian,sentru Leste Mak adjunto maputu Sira mak iha Neeba ho gropu oan Ida Ne’ebé mak Agora sei Moris hela,Barak Liu nee,husi região  ponta leste iha tempo Neeba maun boot Xanana ho mauhuno Mak sei Moris membros komite sentral FRETELIN hodi halo reoganizasaun hodi hili fali membro  foun komite central FRETILIN nian,nain 9, nain 8 mate tiha hela Deit LERE ANAN Mak sei Moris nee segunda gerasaun nian.

Reorganizasaun ba funu nee autor Mak Kayrala Xanana Gusmão,Maun boot Xanana Mak Haruka destakamentu Sira to foho kablaki,ba to iha mamlau no fat Fatin hodi halibur gropu Resistência Sira Ne’ebé isolado hela, Ne’ebé laiha ligasaun no komonikasaun, Halibur Malu ba konsentra iha Aitana neeba no lori malu ba riuniaun iha 3 Marsu 1981 iha foho maubae,hodi reorganiza Ita Nia Forsa,hodi Kria região 3: região funu Nafatin, região Nakroma no Região Haksolok,Forsa no quadro Sira Fahe namkari ba região 3 nee,hodi kontinua funu.

Tuir Tan Mai iha reorganizasaun lubun Ida no iha ikus Mak hodi Harii região 1,2,3 to 4,neebe ho orentasaun tengki organiza Ita Nia povo, Liu husi organizasaun resistensia Klandestina.

 iha Manufahi,iha kaixa Klandestina 4: Ida Mak Luis Cardoso assegura iha Holarua,ida Mak katuas Raul “ luru", assegura iha Tutuloru,ida Mak Luís Tilman BERE iha Daisua,ida Mak katuas Ramelau,Matias paulino iha Daur, neebe Administrador Município Manufahi ba visita ona Fatin nee,iha Fatin nee Ami ( riak leman ) subar iha Neeba Mak hodi halao servisu no Ami subar iha abrigo nee iha tinan 1991.

Quando Hau ( Riak Léman ) ba hasoru Maun Xanana iha região 4,iha surlolo Neeba,iha bunaria no Xanana Haruka Mai no Hau ( Riak Léman ) liga ho Luis Tilman bere,liga mos ho katuas Raul iha tutuluru,kaer Tan katuas Ramelau Sira, manufuik Sira,no tempo née,Tuba Raí Sira, ba kasa Oho rusa ida Ami asalta Sira,kaer Sira,Balu halai no Ami dehan “ o halai o mate Diak Liu o mai Deit no hahu husi nee Mak estabelese iha Manufahi nee,iha vila same estabelese kaixa 4.

Iha postu Alas assistente teremazinha Nia Mak toma Konta liga ho liurai Vicente iha Mahaqidan.

Iha postu welaluhu Nixon Mak assegura fiar hodi halo ligasaun ho João Tavares “ Tama Sai”.

Iha 1994 forma Strutura Klandestina, wainhira Hau ( Riak Léman ) hasoru irmão Maulero iha postu Turisskai Mak hodi forma Strutura Klandestina ba Município Manufahi,hodi forma nureb,selkom Sira.

Depois ida nee Hau ( Riak Léman ) sai ba fali Manatuto forma Tan Manatuto nian iha Salau – Soibada hodi forma nureb,selkom.

Ba forma Strutura Klandestina iha Municipo Aileu iha tinan 1995.

Iha tinan 1996 Hau ( Riak Léman ) tun Dili,iha Dili tempo neeba iha ona CLFC maibe Nureb no selkom sidauk iha,Cristo rei no fera krus nee organização resistensia nian Mak forma,antes nee iha deit Nain Feto no don Alexo deit.

Ita halo Ida nee Tamba saída ? Halo ida nee atu organiza Ita Nia povo hodi prepara ba kunsulta popular.

Iha 1998 Hau ( Riak Léman ) muda ba região 4,hodi halo konfrensia regional iha Fatubesi hodi forma Strutura iha região 4 tomak Núnee Ita hanoin funu Ita Menan tiha ona Tamba povo tomak Tama hotu iha organização Klandestina.

Nemak iha 25 Agusto 1999 Ita mobiliza povo iha Dili laran tomak hodi halo kampanye  CNRT,iha 26 Agusto 1999 pro otonomi Sira responde ho sunu uma Barak mohu no ema Barak Mak mate iha tempo née,Hau ( Riak Léman ) inimigo ba tiru iha Becora Tropical,Hau ( Riak leman ) halai sae ba Dare.

Fofoun bapak lohi tiha Ami katak Wiranto Mai Mak  Ami ( Hau no irmaun mauhudo )Mak ba hasoru Wiranto,maibe Hau ( riak leman ) dehan irmaun ema tiru ona Ita nee,Ema estraga ona sasan,Diak Liu it Rua halai ona, se Ita ba, ita rua mate,Hau ( Riak Léman ) konsege sai, Leandro isac Sira halai Uluk ona,David “Mandati”Sira mos halai Uluk ona,iha Ne’eba Mauhudo Ami Rua Mak aquenta, quando milisia Sira halo operasaun 26 Agusto 1999, populasaun Barak halai ba misaun,Balu halai ba foho leten,e depois ami ba koalia ho Polisia UNAMET,Ami ba Halibur Sira tun Mai hodi ba tuir elisaun ba kunsulta popular,se mumentu nee, lá servisu makas karik populasaun Sira lá ba vota Mak,ema oit oan deit Mak ba vota,Ema integrasi Sira Mak ba vota nemak oras nee Ita la Ukun an Ida,mumenta NE’EBA hodi organiza Ita Nia populasaun,Sira dewan solidaritas iha 1999 Balu ba hasoru Hau,Liu Liu Sira Bobonaro,tempo née Amilcar sei Moris Hela, Amilcar dehan Hau Lori jovem Sira atu Bobonaro, nemak Hau ( Riak Léman ) dehan ba Sira mate o ( Amilcar ) fila Mai Hau Tara tiha,dewan solidaritas Sira Balu Mai same,iha mumentu Neeba nee Situasaun defisil, Inimigo Mos tuir Hela Ita Nia kotuk laran, Maibe Ita fiar katak povo nee hotu hotu hakarak Ukun an,oitoan deit Mak hakarak integrasaun.

Iha mumentu Neeba depois de Referendum Hau ( Riak Léman ) no Leandro Isaac Ami nain Rua ba to komisaun portuguesa Ami Rua husu,agora Nusa, Ita boot Sira Mak hatene resultado votasaun nee oinsa,neebe Sira hatan Mai Dehan 75 % Ukun an no 25% Mak ba integrasaun,neebee Hau ( Riak leman ) dehan Ida nee,Ita Menan tiha Ona.

Atu dehan deit boot ka kiik Ita hotu hamutuk apoio Malu iha funu laran Mak Ita konseque hetan Ukun rasikan,Frente ida Mesak Deit lá halo,Ami Armada deit mos la bele,barak dehan imi kaer kilat imi la Duni bapak ,Maibe ami lori prego oan Ida deit ba tu dala ida deit bapak mate hotu,realidade Mak ida nee,nemak funu nee povo ninian,Maibe funu nee Tengki Liu husi komando da luta ida,funu nee Tengki Liu husi organizasaun ida,Mak Ita bele vota ba ukun rásik an,

=========

Sentru Informasaun suku Rotuto

Che Arino Lara 82